Nová úprava zadávaní verejných zakázek


autor: prof. JUDr. Karel Marek, CSc., JUDr. Helena Jačmanová
publikováno: 19.06.2018

V príspevku ide o pojednanie o novej úprave. Ide najmä o zistenie skutočnosti, či možno zákazky zadávať menej formálnym spôsobom a či sa tu rozširuje elektronizácia zadávania.

Verejné obstarávanie je procesom, ktorý je neraz - podľa zákonnej úpravy - nutné uskutočniť, a ktorý ústi do uzavretia zmluvy. Vzhľadom k tomu, že od 1. 11. 2016 je v ČR účinný zákon č. 134/2016 Sb., ktorý zadávanie verejných zákaziek (verejné obstarávanie) upravuje (je účinný ako celok; avšak u niektorých ustanovení podľa jeho § 279 nastane účinnosť neskôr) a zákon č. 135/2016 Sb., ktorým sa menia niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o zadávaní verejných zákaziek, je vhodné tejto tematike aktuálne venovať nasledujúce riadky. Je to z toho dôvodu, že mnoho osôb sa bežne stáva osobou činnou na obstarávacom procese a u ďalších osôb sa tak môže v budúcnosti stať aspoň ad hoc alebo s týmito osobami môžu spolupracovať.

Na základe verejného obstarávania získavajú dodávatelia možnosť realizácie rozsiahlych dodávok. Realizuje sa tu značná časť spoločensky disponibilných prostriedkov. „Na základe verejných zákaziek vznikajú relatívne stabilné obchodné vzťahy so zaisteným financovaním. Pre podnikateľa, ktorý zákazku získa, je minimalizované riziko, že za ním poskytnuté plnenie nedostane dohodnutú odplatu.“[1] K tomu, aby sa pri získavaní týchto zákaziek postupovalo transparentne a nediskriminačne, sa snažia prispieť aj nové smernice EÚ a na ne nadväzujúce tuzemská úprava.

Nová česká právna úprava zapracováva príslušné predpisy EÚ[2] a určuje

a) pravidlá verejného obstarávania vrátane osobitných postupov predchádzajú ich zadaní,

b) povinnosti dodávateľov pri zadávaní verejných zákaziek a pri zvláštnych postupoch predchádzajúcich ich zadaní,

c) uverejňovanie informácií o verejnom obstarávaní,

d) zvláštne podmienky fakturácie za plnenie verejných zákaziek,

e) osobitné dôvody pre ukončenie záväzkov zo zmlúv na verejné obstarávanie,

f) informačný systém o verejnom obstarávaní,

g) systém kvalifikovaných dodávateľov,

h) systém certifikovaných dodávateľov,

i)  dozor nad dodržiavaním tohto zákona. 

V porovnaní s českou úpravou bola slovenská právna úprava prijatá o niečo skôr. Do účinnosti vstúpil 18.4.2016 zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (počas svojej účinnosti už šesťkrát novelizovaný), ktorý samozrejme zapracováva rovnaké predpisy EÚ, avšak v úvodnom ustanovení len veľmi stručne popisuje jeho rozsah úpravy, a to ako zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.

Zatiaľ čo česká právna úprava je v celku členitá (zákon má 279 paragrafov, pätnásť častí, niektoré ďalej delené na hlavy a prípadne i diely), slovenská právna úprava je v tomto ohľade trochu skromnejšia (zákon má 194 paragrafov, sedem častí niektoré ďalej delené na hlavy), na druhej strane však o dosť rozsiahlejšia.

Pri zadávaní verejných zákaziek ide o to, aby v rámci súťaže boli vybrané tie dodávky, ktoré budú mať najpriaznivejšie ceny a parametre. Zohľadniť je však pritom nutné aj tú skutočnosť, že priebeh zadávania vyžaduje aj vynaloženie určitých nákladov.

Pritom ide o to, aby boli náklady čo najnižšie, proces zadávania čo najrýchlejší a pre zadávateľov vhodný jeho podmienkam. Možno teda zrejme vítať, že nová je v právnej úprave najmä skutočnosť, že si zadávateľ môže sám rozvrhnúť priebeh zadávania od otvárania obálok s ponukami.[3] Môže vykonať posúdenie splnenia podmienok účasti v postupe zadávania verejnej zákazky pred hodnotením ponúk alebo až po hodnotení ponúk.[4]

Nie je stanovené poradie jednotlivých úkonov pre výber vybraného dodávateľa od ukončenia otvárania obálok až do uzavretia zmluvy. Záleží len na zadávateľovi, aký zvolí konkrétny postup pre priebeh zadávania (pozri § 39), ktorý transparentne zaznamená a splní všetky povinnosti, ktoré sa ku konečnému výberu vybraného dodávateľa a uzatvorenie zmluvy viažu.

Uvedené kroky pre posudzovanie splnenia podmienok účasti v konaní a hodnotení ponúk môžu byť vykonávané v akomkoľvek poradí alebo dohromady, konkrétne poradie úkonov v konaní nie je regulované, výsledkom zadávacieho konania je správa o hodnotení ponúk, uzavretá zmluva s vybraným dodávateľom a písomná správa zadávateľa. Konkrétny postup v konaní si zadávatelia môžu zvoliť podľa toho, ako to bude vyhovovať jednotlivým zadávateľom a ich interným postupom, prípadne si môžu upraviť svoje interné postupy tak, aby maximálne využili možnosti novej úpravy.

Takto môže byť zásadne znížiť administratívna náročnosť zadávacieho konania, lebo nebude potrebné podrobne posudzovať ponuky účastníkov tohto konania, ktorí sa nestali vybraným dodávateľom. Ide podľa nášho názoru o vhodné riešenie.

Zadávateľovi však nič nebráni ani v tom, aby postupoval tak, ako bolo stanovené v predchádzajúcej právnej úprave, teda najskôr posúdil splnenie kvalifikácie a obsah ponúk, účastníkov, ktorých ponuka nesplnila zadávacie podmienky, vylúčil, a až potom pristúpil k hodnoteniu ponúk a výberu dodávateľa.

Zákon o verejnom obstarávaní v Slovenskej republike taktiež upravuje tzv. „reverzný postup“, kedy sa vo verejnej súťaži (a obdobne je tomu tak aj pri podlimitnej zákazke bez využitia elektronického trhoviska) hodnotí najprv splnenie požiadaviek na predmet zákazky, resp. aj zloženie zábezpeky[5] a mimoriadne nízka ponuka a až následne na to sa hodnotí splnenie podmienok účasti. Oproti českej právnej úprave je však vždy potrebné vyhodnotiť splnenie podmienok účasti u uchádzačov, ktorí sa umiestnili na prvom až treťom mieste v poradí, alebo vyhodnotiť splnenie podmienok účasti uchádzačom, ktorý sa umiestnil na prvom mieste v poradí (podľa rozhodnutia (verejného) obstarávateľa). Takúto úpravu považujeme mierne povedané za zbytočne administratívne náročnú. Aj keď sa vskutku jedná o zmiernenie formalizmu oproti predchádzajúcej právnej úprave, čo je určite pozitívnym krokom, odbornosť na Slovensku žiada novelizáciou zákona úpravu podobnú českej v tom smere, aby sa pri reverznom postupe vyhodnocovalo povinne len u vybraného uchádzača nie iba splnenie podmienok účasti ale celá ponuka, tzn. napríklad aj splnenie požiadaviek na predmet zákazky. Ako pozitívum hodnotíme aj to, že zákonodarca v novej právnej úprave umožnil vrátiť sa v reverznej súťaži, pri podlimitnej zákazke bez využitia elektronického trhoviska, v rámci dynamického nákupného systému a pri elektronickom katalógu k niekdajšiemu jednoobálkovému predkladaniu ponúk.

Nad celým procesom vykonávame dozor. Ústrednú úlohu tu pritom zohráva Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže a v Slovenskej republike Úrad pre verejné obstarávanie, ktoré sa pri svojom rozhodovaní opierajú aj o európske rozhodnutia a stanoviská.

Novinkou v Slovenskej republike je okrem iného napríklad aj to, že vyššie uvedený úrad, ako výsledok kontroly vydáva rozhodnutie, namiesto doteraz používaného protokolu.

Zadaním zákazky sa podľa zákona pre jeho účely rozumie uzavretie odplatnej zmluvy medzi zadávateľom a dodávateľom, z ktorej vyplýva povinnosť dodávateľa poskytnúť dodávky, služby alebo práce.

Za zadanie verejnej zákazky (ďalej len ZVZ) sa nepovažuje uzavretie zmluvy, ktorou sa zakladá pracovnoprávny alebo iný obdobný vzťah, alebo zmluvy upravujúce spoluprácu zadávateľa pri zadávaní verejných zákaziek podľa príslušného ustanovenia zákona.

Verejnou zákazkou (ďalej len VZ) je VZ na dodávky (tovar), VZ na služby, VZ na stavebné práce, koncesie na služby a koncesie na stavebné práce.

Slovenská republika používa pojem verejné obstarávanie, pričom legálne definuje tento pojem ako pravidlá a postupy podľa príslušného zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. Zákazkou je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

Verejné zákazky vrátane koncesií sú dnes upravené spoločne (tak tomu bolo už skôr v Slovenskej republike) v zákone č. 134/2016 Zb. To považujeme to za správne.

Druhy zadávacieho konania sa pre účely zákona rozumejú:

a) zjednodušené podlimitné konanie,

b) otvorené konanie,

c) užšie konanie,

d) rokovacie konanie so zverejnením,

e) rokovacie konanie bez zverejnenia,

f) konanie so súťažným dialógom,

g) konanie o inovatívnom partnerstve,

h) koncesné konanie, alebo

i) konanie pre zadanie verejnej zákazky v zjednodušenom režime.

Zákon rozlišuje zadávateľov na verejných zadávateľov, dotovaných zadávateľov, sektorových zadávateľov a iné zadávajúce osoby.

V Slovenskej republike sa osoby, ktoré sú povinné pri negociačnom procese postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, delia na verejného obstarávateľa[6] (tzv. klasický sektor, osoby spravované verejným právom a iní verejní obstarávatelia), obstarávateľa pôsobiaceho v tzv. vybraných odvetviach a dotovaného verejného obstarávateľa (tzv. ad hoc verejný obstarávateľ).

Verejným zadávateľom je:

a) Česká republika; v prípade Českej republiky sa organizačné zložky štátu považujú za samostatného zadávateľa,

b) Česká národná banka,

c) štátna príspevková organizácia,

d) územný samosprávny celok alebo jeho príspevková organizácia,

e) iná právnická osoba, ak

1.  bola založená alebo zriadená na účel uspokojovania potrieb verejného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, a

2.  iný verejný zadávateľ ju prevažne financuje, môže v nej uplatňovať rozhodujúci vplyv, alebo menuje alebo volí viac ako polovicu členov v jej štatutárnom alebo kontrolnom orgáne.

Slovenská právna úprava je trochu odlišná (napr. Národná banka Slovenska nie je samostatne vymenovaná ako je tomu v úprave ČR, ale zákonodarca ju obsiahol pod osoby spravované verejným právom, teda pod vyššie uvedené písm. e)), avšak obe definície verejného zadávateľa/obstarávateľa spĺňajú effet utile smernice, ktorú výrazne dopĺňa judikatúra súdneho dvora EÚ.[7]

Dotovaným zadávateľom je osoba, ktorá k úhrade nadlimitnej alebo podlimitnej verejnej zákazky použije viac ako 200 000 000 Kč (táto podmienka určitého finančného limitu napríklad absentuje v právnej úprave SR), alebo viac ako 50% finančných prostriedkov, poskytnutých z

a) rozpočtu verejného zadávateľa,

b) rozpočtu Európskej únie alebo verejného rozpočtu cudzieho štátu s výnimkou prípadov, keď je verejná zákazka vykonávaná mimo územia Európskej únie.

Ďalšiu skupinu zadávateľov tvoria tzv. sektoroví (tiež niekedy nazývaní sieťoví alebo odvetvoví) zadávatelia. Títo zadávatelia sú zákonom vymedzení (pozri § 151 zákona) vrátane sektorových koncesií (pozri § 176 zákona).

Pre porovnanie, v slovenskom zákone je samostatne upravený postup nadobúdania tovarov, služieb alebo stavebných prác pre nadlimitné zákazky verejného obstarávateľa a samostatne pre obstarávateľa (tzv. sektorový zadávateľ). Podlimitné zákazky zákon upravuje len pokiaľ ide o verejného obstarávateľa. Úprava je teda rozdelená do samostatných celkov v závislosti od druhu zadávateľa, nie zákazky.

Ak verejný, dotovaný či sektorový zadávateľ začne zadávacie konanie, aj keď na to nebol povinný, je povinný vo vzťahu k zadávanej verejnej zákazke dodržiavať zákon.

Za zadávateľa sa považuje aj iná osoba, ktorá začala zadávacie konanie, hoci k tomu nebola povinná, a to aj vo vzťahu k tomuto zadávaciemu konaniu a do jeho ukončenia.

V nadväznosti na definovanie zadávateľov určuje zákon aj dodávateľa a následne zásady zadávania verejnej zákazky.

Dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá ponúka poskytnutie dodávok, služieb alebo prác, alebo viac týchto osôb spoločne. Za dodávateľa sa považuje aj pobočka závodu; v takom prípade sa za sídlo dodávateľa považuje sídlo pobočky závodu. Slovenská právna úprava rozoznáva dodávateľov podľa toho, v akom štádiu sa zúčastňujú verejného obstarávania. Najvšeobecnejším pojmom je pojem hospodársky subjekt, ktorý pomenúva fyzickú osobu, právnickú osobu alebo skupinu takýchto osôb, ktorá na trh dodáva tovar, uskutočňuje stavebné práce alebo poskytuje službu. Ak už má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní (hoc len potenciálny) preklasifikuje sa na záujemcu. Ak hospodársky subjekt predloží ponuku (akúkoľvek, to znamená hoc aj neplatnú) stáva sa z neho uchádzač. Od uvedeného pomenovania subjektu sa na dodávateľov vzťahujú rôzne práva a povinnosti v zmysle zákona. Zákon o verejnom obstarávaní definuje aj pojem subdodávateľ[8], a to ako hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie.

Zadávateľ pri postupe podľa tohto zákona musí dodržiavať zásady transparentnosti a primeranosti. Vo vzťahu k dodávateľom musí zadávateľ dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

Zadávateľ nesmie obmedzovať účasť v zadávacom procese tým dodávateľom, ktorí majú sídlo v

a)    členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát“), alebo

b)   inom štáte, ktorý má s Českou republikou alebo s Európskou úniou uzavretú medzinárodnú zmluvu zaručujúce prístup dodávateľom z týchto štátov k zadávané verejnej zákazke.

Zákon ďalej upravuje tzv. centrálne zadávanie. Centrálne zadávanie treba odlišovať od tzv. spoločného zadávania.

Centrálne zadávanie sa môže uskutočňovať na všetkých úrovniach, napr. pre samosprávne celky (kraje, obce či mestské časti a pod.). Zákon vymedzuje dva základné druhy centralizovaného zadávania. Rovnako je tomu tak aj v Slovenskej republike. V prvom prípade zabezpečuje v postupe centrálneho zadávania zadávateľ dodávky alebo služby, ktoré následne poskytuje bez navýšenia ceny zadávateľom (tzv. „nákup na sklad“).

Tento postup nie je možné aplikovať u verejných zákaziek na stavebné práce.

V druhom prípade podstupuje centrálny zadávateľ zadávacie konanie na účet zadávateľov (tzv. mandátna forma centrálneho nákupu). To znamená, že zadávatelia centrálneho zadávateľa napr. splnomocnia k realizácii zadávacieho konania. V tomto prípade je prípustné, aby centrálny zadávateľ zabezpečoval pre zadávateľa tovar, služby i stavebné práce.

Zadávatelia, ktorí obstarávajú tovary, služby alebo stavebné práce prostredníctvom centrálneho zadávateľa, sami nepodstupujú zadávacie konanie, ale toto podstupuje centrálny zadávateľ namiesto nich. Zodpovednosť za riadny priebeh celého postupu zadávacieho konania nesie teda centrálny zadávateľ.

Zadávatelia uzatvárajú s centrálnym zadávateľom pred začatím centralizovaného zadávania zmluvu, v ktorej upravia podmienky súvisiace s centralizovaným zadávaním. Túto povinnosť expressis verbis napríklad slovenský zákonodarca nezakotvuje. Na druhej strane však bližšie precizuje centrálnu obstarávaciu organizáciu a stanovuje aj povinnosť nakupovať prostredníctvom centralizovaného verejného obstarávania (v nadlimitných zákazkách, ktorých predmet určí vykonávací predpis ministerstva vnútra SR pre verejného obstarávateľa - Slovenskú republiku zastúpenú svojimi orgánmi).

Zákon pritom upravuje aj tzv. spoločné zadávanie.

Zadávatelia môžu verejnú zákazku zadať spoločne. Zadávateľ môže verejnú zákazku zadať tiež spoločne s osobou, ktorá nemá povinnosť postupovať podľa tohto zákona.

Pred začatím zadávacieho (obstarávacieho) konania uzavrú osoby, ktoré sa budú zúčastňovať spoločného zadávania, písomnú zmluvu, ktorá upraví ich vzájomné práva a povinnosti súvisiace so zadávacím konaním a stanovuje spôsob jednania voči tretím osobám. To znamená, že spoločné zadávanie zákazky nevykonáva nová, na to vytvorená právnická osoba, resp. právnická osoba odlišná od zadávateľov (verejných obstarávateľov/obstarávateľov), ktorí chcú vykonávať spoločné zadávanie.

Za dodržanie tohto zákona zodpovedajú pri spoločnom zadávaní zúčastnení zadávatelia spoločne s výnimkou úkonov, ktoré vykonáva zúčastnený zadávateľ iba svojím menom a na svoj účet.

Ak zadáva verejnú zákazku viac zadávateľov spoločne a aspoň jedna z týchto osôb je zadávateľom podľa práva iného členského štátu, je rozhodným právom pre zadávanie verejnej zákazky a jeho preskúmanie právo Českej republiky alebo právo takéhoto členského štátu. Cezhraničné zadávanie verejných zákaziek napomáha spolupráci medzi členskými štátmi. Rozhodné právo sa určí

a) medzinárodnou zmluvou, alebo

b) dohodou osôb zúčastnených na spoločnom zadávaní, ak sa nepostupuje podľa písmena a).

Ak verejnú zákazku zadáva osoba, ktorú založil alebo zriadil zadávateľ spoločne so zadávateľom so sídlom v inom členskom štáte, dohodnú sa títo zadávatelia, že rozhodným právom pre zadávanie verejnej zákazky a jej preskúmanie je právo členského štátu, v ktorom takto založená alebo zriadená osoba

a) má sídlo, alebo

b) vykonáva svoju činnosť.

Slovenská právna úprava taktiež rozlišuje medzi spoločným obstarávaním a cezhraničným spoločným obstarávaním a tieto dva postupy upravuje samostatne, pričom však cezhraničné obstarávanie (ktoré je dôsledkom zabezpečenia jednej zo základných slobôd vnútorného trhu EÚ) naviac výslovne umožňuje vykonať aj prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie.

Náš zákon o verejných zákazkách (o verejnom obstarávaní) upravuje širší okruh otázok, než upravujú európske smernice. Kým súťažné smernice EÚ sú stanovené len pre zákazky (európske zmluvy), ktoré dosahujú určených finančných limitov - nadlimitné verejné zákazky, naša úprava je orientovaná aj na zákazky nižších finančných objemov - podlimitné verejné zákazky a zákazky malého rozsahu (takto je tomu aj v niektorých iných štátoch, napr. aj v Slovenskom republike).

Okrem tohto členenia možno líšiť verejné zákazky pre oblasť bezpečnosti a obrany.

Podľa hodnoty rozdeľuje zákon zákazky na:

- nadlimitné (európske) zákazky - sú takými zákazkami, u ktorých predpokladaná cena zákazky dosiahne aspoň prahovú hodnotu - sumu určenú smernicami EÚ. Tieto sumy sú vyjadrené aj v zákone. V Slovenskej republike sa zákon neodvoláva na čiastky určené smernicami EÚ, ale výlučne na finančné limity, ktoré určuje ústredný orgán pre oblasť verejného obstarávania - Úrad pre verejné obstarávanie - formou všeobecne záväzných právnych predpisov, čo považujeme za zvláštne. Tieto zákazky sa oznamujú v Úradnom vestníku EÚ.

- podlimitné zákazky sú potom zákazky, pri ktorých predpokladaná hodnota takejto zákazky určené limity nedosiahne. Tieto zákazky nie sú upravené zadávacími smernicami EÚ. Vzťahuje sa však na ne všeobecná úprava prijatá v EÚ (napr. o nediskriminácii).[9]

- verejné zákazky malého rozsahu (v SR zákazky s nízkou hodnotou). Sú to zákazky do 2 mil. Kč (bez DPH) v prípade tovaru a služieb a do 6 mil. Kč (bez DPH) pri stavebných prácach. Pre tieto zákazky je len zákonom určená povinnosť dodržiavať zásady zákonnej úpravy, tzn. najmä zásady transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti. Postup zadávania týchto zákaziek zákon neupravuje, neraz si však takýto postup určuje zadávateľ sám. V Slovenskej republike sa horný limit pre zákazky s nízkou hodnotou (a teda aj spodný limit pre podlimitné zákazky) odvíja okrem iného aj od bežnej dostupnosti a je stanovený o čosi zložitejšie. Zákazka s nízkou hodnotou je taká zákazka, ktorej predpokladaná hodnota v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, je nižšia ako nasledujúci finančný limit:

a) 15 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru bežne dostupného na trhu, okrem potravín, zákazku na uskutočnenie stavebných prác bežne dostupných na trhu a zákazku na poskytnutie služby bežne dostupnej na trhu, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu - Sociálne služby a iné osobitné služby.

b) 50 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín podľa písmena c) a zákazku na poskytnutie služby, okrem služby uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu, ktoré nie sú zákazkami podľa písmena a),

c) 200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny určené pre zariadenia školského stravovania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb alebo zariadenia podľa osobitného predpisu, ak tieto poskytujú stravovanie, a ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 k zákonu,

d) 50 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ktorá nie je zákazkou podľa písmena a).

Pre zákazky s nízkou hodnotou je výrazne znížený formalizmus (napr. nie je povinná písomná forma pre zmluvy, okrem prípadov kedy to vyžadujú osobitné predpisy, výrazne znížený rozsah oznamovacích povinností,....). Tieto zákazky však nie sú úplne vyňaté z pôsobnosti zákona, verejný obstarávateľ je napríklad povinný postupovať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene a samozrejme je taktiež povinný postupovať tak, aby boli zachované základné princípy verejného obstarávania.

Pre zákazky nadlimitné a podlimitné s prahovou hodnotou do 50 mil. Kč (bez DPH) možno použiť zjednodušené podlimitné konanie.

Verejné zákazky sa členia aj podľa ich druhu.

Verejnou zákazkou na dodávky je verejná zákazka, ktorej predmetom je obstaranie vecí, zvierat alebo ovládateľných prírodných síl, pokiaľ nie sú súčasťou verejnej zákazky na práce. Zaobstaraním sa rozumie najmä kúpa, nájom, pacht.

Verejnou zákazkou na služby je verejná zákazka, ktorej predmetom je poskytovanie iných činností, než stavebných prác.

Verejnou zákazkou na stavebné práce je verejná zákazka, ktorej predmetom je

a)  poskytnutie činnosti uvedenej v oddiely 45 hlavného slovníka jednotného systému klasifikácie na účely verejných zákaziek podľa priamo použiteľného predpisu Európskej únie,[10]

b)  zhotovenie stavby, alebo

c) poskytnutie súvisiacich projektových činností, ak sú zadávané spoločne so stavebnými prácami podľa písmena a) alebo b).

Stavbou je na účely tohto zákona výsledok stavebných alebo montážnych prác vytvárajúci jednotný celok, ktorý je sám o sebe dostatočný na plnenie ekonomickej alebo technickej funkcie. Bez ohľadu na právnu formu spolupráce medzi zadávateľom a dodávateľom sa za verejnú zákazku na stavebné práce považuje taktiež zhotovenie stavby zodpovedajúce požiadavkám stanoveným zadávateľom, pričom za zodpovedajúcu požiadavkám stanoveným zadávateľom sa považuje stavba, u ktorej má zadávateľ rozhodujúci vplyv na druh alebo projekt stavby.

Slovenská právna úprava, resp. definícia zákazky na stavebné práce, legálna definícia stavby a zákazky na dodávku tovaru na rozdiel od českej (najmä čo sa týka verejnej zákazky na dodávku tovaru) takmer doslovne kopíruje znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (článok 2 ods. 6  až 8 smernice).

Verejné zákazky, ktoré v sebe zahŕňajú viac druhov verejných zákaziek, sa zadávajú v súlade s pravidlami platnými pre druh verejnej zákazky zodpovedajúci hlavnému predmetu tejto zákazky.

Ak obsahujú verejné zákazky dodávky aj služby a nejedná sa o verejnú zákazku na práce, určí sa hlavný predmet podľa časti predmetu obstarávania s vyššou predpokladanou hodnotou.

V ostatných prípadoch sa hlavný predmet stanovuje podľa základného účelu verejnej zákazky.

Oproti pôvodnému zákonu a oproti legislatívnej úprave v ČR je nový zákon o verejnom obstarávaní v SR, čo sa týka tzv. zmiešaných zákaziek, oveľa rozsiahlejší a podrobnejší, pričom zachytáva veľa rôznorodých, v praxi obvyklých aj menej obvyklých prípadov zmiešaných zákaziek, tzn. zákaziek, s rôznym predmetom plnenia, resp. zákaziek s (ne)oddeliteľnosťou jednotlivých častí plnenia. 

Právna úprava, diskusie, druhy a priebeh zadávacích konaní 

Otvorené konanie (verejná súťaž)

Ide o konanie, ktoré je veľmi transparentné, je však organizačne najnáročnejšie. Zadávateľ vykonáva oznámenia otvoreného konania a oznamuje tak neobmedzenému počtu dodávateľov svoj úmysel zadať verejnú zákazku v tomto zadávacom konaní. V tomto konaní, ktoré umožňuje účasť všetkých uchádzačov, je potom nutné hodnotiť zásadne všetky predložené ponuky. 

Užšie konanie

Aj v tomto konaní oznamuje zadávateľ neobmedzenému počtu dodávateľov svoj úmysel zadať verejnú zákazku. Dodávatelia prejavujú záujem o realizácii zákazky a preukazujú svoju kvalifikáciu. Zadávateľ stanoví kritériá pre výber z dodávateľov. Podľa naplnenia kritérií vyzýva zadávateľ príslušných dodávateľov na predloženie ponuky.

Výhodou je skutočnosť, že sa neskôr hodnotí iba určitý počet ponúk. Je však dôležité, aby kritéria pre výber boli stanovené vhodne. Čo sa týka slovenskej právnej úpravy, v tzv. užšej súťaži sa takisto hodnotia len ponuky uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môžu navyše, na základe objektívnych a nediskriminačných pravidiel, vo všeobecnosti obmedziť počet záujemcov (tak ako je tomu v ČR pri zadávaní sektorovej zákazky), ktorých vyzvú na predloženie ponuky (verejný obstarávateľ zo zákona najmenej na päť) tak, aby umožnili hospodársku súťaž. Pravidlá platné pre obmedzenie počtu záujemcov musia byť vždy určené objektívne a nediskriminačne. 

Rokovací konanie

Rozlišujeme rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia (v slovenskej právnej úprave tzv. priame). Tieto konania sú najmenej formálne. Kým voľbu toho, či zadávateľ použije otvorené konanie alebo užšie konanie si zadávateľ vykonáva sám, rokovacie konanie s uverejnením alebo rokovacie konanie bez uverejnenia je možné vykonať len v prípadoch ustanovených zákonom. Ide aj o prípady, kedy je možné len ťažko určiť rozsah zákazky. 

Rokovací konanie so zverejnením

Tu zadávateľ oznamuje neobmedzenému počtu dodávateľov, že bude zadávať zákazku v tomto zadávacom konaní. Tým vyzýva dodávateľov k žiadosti o účasť.

V prípade tzv. podlimitných zákaziek môže zadávateľ použiť toto rokovacie konanie bez uvedenia dôvodu. Na porovnanie, v slovenskej právnej úprave je tomu tak, len pokiaľ ide o obstarávateľa v nadlimitnej zákazke.

Inak sa používa:

- ak nemožno potreby zadávateľa uspokojiť bez úpravy na trhu dostupných plnení, súčasťou zákazky je návrh riešenia alebo inovačné riešenie,

- zákazka nemôže byť zadaná bez predchádzajúceho rokovania z dôvodu osobitných okolností vyplývajúcich z povahy, zložitosti alebo právnych a finančných podmienok spojených s predmetom verejnej zákazky,

- nie je možné stanoviť technické podmienky odkazom na technické dokumenty,

- ak predchádzajúce otvorené alebo užšie konanie bolo zrušené podľa príslušného ustanovenia zákona, podľa ktorého zadávateľ zruší zadávacie konania, ak po uplynutí lehoty na podanie žiadostí o účasť, predbežných ponúk alebo ponúk v postupe obstarávania nie je žiadny účastník zadávacieho konania.

V zmysle smernice by mali rokovacie konanie sprevádzať primerané opatrenia, ktorými sa zaistí dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.

Vzhľadom na zameranie tohto článku musíme skonštatovať, že slovenská právna úprava prešla v novom zákone k miernejšiemu formalizmu a v porovnaní s českou právnou úpravou je síce obdobná ale vo vyššie uvedených požiadavkách o niečo menej striktnejšia (napríklad v súlade s odporúčaním uvedeným v smernici EÚ ide o právo použiť postup rokovacieho konania so zverejnením, nie pokiaľ po uplynutí lehoty na predloženie ponuky nebol v súťaži žiaden účastník, ale aj ak v súťaži uchádzač(i) bol(i), ale predložil(i) neprijateľnú alebo neregulárnu ponuku). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu na základe objektívnych a nediskriminačných pravidiel obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzvú na predloženie ponuky (verejný obstarávateľ zo zákona najmenej na troch) tak, aby umožnil hospodársku súťaž. Zadávateľ podľa českej právnej úpravy síce takisto môže znížiť počet uchádzačov, najmenej na tri, avšak v súlade s § 111 príslušného zákona je oprávnený ako kritéria pre zníženie stanoviť len kritéria technickej kvalifikácie. 

Rokovacie konanie bez uverejnenia

U tohto konania nevykonáva zadávateľ uverejnenie, ale oznamuje písomnou formou dodávateľovi alebo vymedzenému počtu dodávateľov skutočnosť, že zamýšľa zadať túto zákazku v predmetnom zadávacom konaní. Všeobecná úprava má pritom určené zvláštnosti pre sektorové zákazky a podlimitné zákazky (v slovenskej právnej úprave je tomu tak vo všetkých druhoch postupov verejného obstarávania).

Rokovacie konanie bez zverejnenia sa používa v prípadoch:

- v ktorých zadávateľ podstatným spôsobom nezmenil zadávacie podmienky oproti predchádzajúcemu otvorenému konaniu, užšiemu konaniu alebo zjednodušenému podlimitnému konaniu, v ktorých neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadosti o účasť,

- podané ponuky nespĺňali požiadavky zadávateľa na predmet verejnej zákazky alebo účastníci zadávacieho konania nesplnili podmienky v žiadosti o účasť,

- keď verejná zákazka môže byť splnená len určitým dodávateľom, pretože predmetom zákazky je jedinečné umelecké dielo alebo výkon,

- neexistuje tu hospodárska súťaž, a to z technických dôvodov alebo je nevyhnutné vykonať toto zadávanie z dôvodu ochrany výhradných práv vrátane práv duševného vlastníctva,

- keď tu je krajne naliehavá okolnosť, ktorú zadávateľ nemohol predvídať ani ju nespôsobil.

V prípade verejných zákaziek na dodávky je za určených podmienok možné, aby zadávateľ použil rokovacie konanie bez zverejnenia, ak je dodávaný tovar vyrábaný len na účely výskumu, pokusu, štúdia alebo vývoja. Môže tiež ísť o dodatočné dodávky od toho istého dodávateľa, ktoré sú určené ako čiastočná náhrada predchádzajúcej dodávky alebo k rozšíreniu doterajšieho rozsahu dodávky, a to za predpokladu, že by zmena dodávateľa nútila zadávateľa zabezpečiť dodávky s odlišnými technickými vlastnosťami, čo by malo za dôsledok nezlučiteľnosť s pôvodným predmetom plnenia alebo by to znamenalo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe. Ak nie je dlhšia doba odôvodnená osobitnými okolnosťami, potom takéto dodatočné dodávky môžu byť zabezpečované najdlhšie tri roky od uzavretia zmluvy. Toto ohraničenie maximálnou trojročnou lehotou absentuje v slovenskej právnej úprave pri úprave nadlimitných zákaziek zadávaných obstarávateľom.

Rokovacie konanie bez zverejnenia sa tiež môže vykonať u dodávok nakupovaných na komoditných burzách alebo obstarávaných za zvlášť výhodných podmienok od dodávateľa, ktorý je v likvidácii, alebo v prípade, keď sa voči dodávateľovi vedie konkurzné konanie. Dodávky sú v tomto prípade uzatvárané s osobou, ktorá je oprávnená disponovať s majetkovou podstatou.

Ak ide o verejnú zákazku na služby, môže zadávateľ použiť rokovacie konanie bez zverejnenia tiež, ak ide o verejnú zákazku v nadväznosti na súťaž o návrh, podľa ktorej pravidiel mal zadávateľ v úmysle zadať zákazku účastníkovi (účastníkom) súťaže o návrh, ktorého návrh (ktorých návrhy) bol vybraný (boli vybrané).

Rokovacie konanie bez zverejnenia možno použiť aj u zákaziek na služby alebo stavebné práce, pokiaľ ide o nové služby a nové stavebné práce spočívajúce v opakovaní obdobných služieb a stavebných prác ako u pôvodnej verejné zákazky a zodpovedajúce pôvodnej verejnej zákazke, ak takéto služby alebo stavebné práce budú zadané tomu istému dodávateľovi, v súťažných podkladoch pôvodného zadávacieho konania, ktorého začatie bolo uverejnené spôsobom podľa ustanovenia § 212 alebo § 53 ods. 1 zákona bola podľa § 100 ods. 3 zákona uvedená možnosť zadať novú zákazku na nové služby alebo nové stavebné práce v rokovacom konaní bez zverejnenia a zároveň bol uvedený rozsah nových služieb alebo nových stavebných prác, a to za určených podmienok. Predpokladaná hodnota pritom bola zahrnutá do predpokladanej hodnoty pôvodnej verejnej zákazky a rokovacie konanie sa začne do 3 rokov odo dňa uzavretia zmluvy na pôvodnú verejnú zákazku a skutočná hodnota (bez DPH) za nové služby alebo stavebné práce nepresiahne o viac ako 30% ich predpokladanú hodnotu ani nepresahuje 30% ceny pôvodnej verejnej zákazky. Česká právna úprava v tomto prípade sprísňuje podmienky (oproti smernici a aj napr. oproti slovenskej právnej úprave) a určuje nad rámec aj maximálnu prípustnú mieru navýšenia ceny - 30%.

Upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že rokovacie konanie bez zverejnenia, teda priame rokovacie konanie je výnimkou z „klasických“ postupov a vyššie uvedené predpoklady na jeho použitie sa v zmysle ustálenej judikatúry musia vykladať skôr reštriktívne. Výpočet dôvodov je vyčerpávajúci, diktovaný smernicou, a nie je možné ho rozšíriť. Dôvod použitia priameho rokovacieho konania musí byt vždy riadne zdôvodnený. 

Zjednodušené podlimitní konanie

Pre určené služby a stavebné práce do 50 mil. Kč (bez DPH) možno použiť zjednodušené podlimitné konanie. Pritom je pre toto konanie vymedzené použitie príslušného ustanovenia zákona.

Zadávateľ začína zjednodušené podlimitné konanie uverejnením výzvy na doručenie ponúk na profile zadávateľa podľa § 214 zákona, ktorou vyzýva neobmedzený počet dodávateľov na predloženie ponuky. Zadávateľ môže výzvu po jej uverejnení odoslať niektorým dodávateľom, v takom prípade musí byť výzva odoslaná aspoň 5 dodávateľom. Výzva na predloženie ponuky musí obsahovať ustanovené náležitosti (v prílohe č. 6 k tomuto zákonu).

Zadávateľ nesmie s účastníkmi zadávacieho konania o doručených ponukách rokovať.

Súťažné podklady musia byť uverejnené na profile zadávateľa po celú lehotu na predloženie ponúk. Pre súťažné podklady a zadávacie podmienky sa použijú ustanovenia § 96 až 100 obdobne; to neplatí pre dobu pre uverejnenie vysvetlenia súťažných podkladov podľa § 98 ods. 1 písm. a) zákona a dobu pre obhliadku miesta plnenia podľa § 97 zákona. Zadávateľ môže použiť jednotlivé pravidlá pre zadávacie konanie pre nadlimitný režim. Zadávateľ môže použiť aj iné kritériá kvalifikácie dodávateľa, ako sú uvedené v štvrtej časti zákona.

Ak si to zadávateľ v súťažných podkladoch vyhradil, môže oznámenie o vylúčení uchádzača alebo oznámenie o výbere dodávateľa uverejniť na profile zadávateľa. V takom prípade sa oznámenie považuje za doručené všetkým účastníkom zadávacieho konania okamihom ich uverejnenia.

Pre podanie a hodnotenie ponúk a výber dodávateľa sa použijú § 107 až 110 a § 114 až 122 obdobne. Ako kritériá kvality môže zadávateľ tiež ustanoviť aj iné kritériá (ako sú uvedené v § 116), ak sa zakladajú na objektívnych skutočnostiach vzťahujúcich sa k osobe dodávateľa alebo k predmetu verejnej zákazky. Zadávateľ všetkým účastníkom zadávacieho konania umožní na ich žiadosť nahliadnuť do písomnej správy o hodnotení ponúk a zaobstarať si z nej výpisy, kópie alebo jej odpisy.

Prípadné oznámenie o zrušení zjednodušeného podlimitného konania zadávateľ uverejní na profile zadávateľa do 5 pracovných dní od rozhodnutia o zrušení verejného obstarávania.

Snahou je urobiť tento druh zadávania časovo i administratívne menej náročný oproti iným druhom zadávania. Právna úprava sa tu vymedzuje na určenie špecifík, a ak nie je v zákone výslovný odkaz na príslušné ustanovenia pre nadlimitný režim, zadávateľ je iba oprávnený (nie však povinný) tieto ustanovenia použiť.[11]

Kdeže proces podlimitného obstarávania nie je upravený európskou legislatívou, členské štáty si tento postup upravili rôznorodo. Tak je tomu napríklad aj v Slovenskej republike, kde zákonodarca do príslušného zákona zakotvil povinnosť verejného obstarávateľa postupovať pri podlimitných zákazkách:

a) s využitím elektronického trhoviska (ktoré je súčasťou elektronického kontraktačného systému, informačného systému verejnej správy) alebo bez využitia elektronického trhoviska (v závislosti od rozhodnutia verejného obstarávateľa), ak ide o dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu,

b) bez využitia elektronického trhoviska (proces obdobný nadlimitnej úprave, avšak omnoho menej formálny a zjednodušení), ak ide o iné tovary, stavebné práce alebo služby, alebo ide o verejného obstarávateľa - obec alebo verejnoprávnu inštitúciu založenú obcou, ak mu technické možnosti objektívne neumožňujú postupovať podľa písmena a),

c) s využitím elektronického trhoviska alebo bez využitia elektronického trhoviska (v závislosti od rozhodnutia verejného obstarávateľa), ak je predmetom zákazky dodanie potravín, alebo verejný obstarávateľ využíva právo vyhradiť účasť len pre (i) registrovaný sociálny podnik, (ii) fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo (iii) chránené dielne alebo na realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. 

Súťažný dialóg, rámcová dohoda a prieskumné konanie

Verejný zadávateľ môže na vyhodnotenie ponúk so zvlášť zložitým predmetom plnenia použiť súťažný dialóg, ak použitie otvoreného alebo užšieho konania nie je vzhľadom na povahu zákazky možné. Zadávateľ tu nie je schopný objektívne vymedziť podmienky alebo požiadavky. Prebieha v dvoch stupňoch. Záujemcovia sú potom po preukázaní kvalifikácie vyzvaní na účasť v súťažnom dialógu.

Právna úprava (tak ako je tomu napr. aj v Slovenskej republike) odkazuje pri použití súťažného dialógu na podmienky použitia stanovené pri rokovacom konaní so zverejnením. Cieľom zakotvenia súťažného dialógu bolo zvýšenie flexibility výberu dodávateľa v prípade neštandardných, resp. inovačných zákaziek, kedy zadávateľ nie je schopný určiť konečné riešenie, ktoré bude výsledkom zadávania zákazky a ktoré uspokojí jeho potreby. Na rozdiel od rokovacieho konania so zverejnením môžu byť v tomto postupe predmetom rokovania všetky aspekty súťaže. Smernica umožňuje verejným obstarávateľom určiť ceny alebo poplatky pre účastníkov dialógu.

Rámcovou dohodou je dohoda uzavretá medzi jedným alebo viacerými zadávateľmi a jedným alebo viacerými dodávateľmi. Obsahom je dojednanie rámcových podmienok, najmä s ohľadom na ceny alebo predpokladané množstvo zákaziek, ktoré sa majú zadať v určitom časovom období. Zadávateľ môže uzavrieť rámcovú dohodu len na základe zadávacieho konania, ktoré by bol oprávnený použiť na verejnú zákazku podobného predmetu a predpokladanej hodnoty. Tak ako v českej podobne aj v slovenskej právnej úprave je možné rámcovú dohodu uzavrieť maximálne na 4 roky, v prípade tzv. sektorových obstarávateľov na maximálne 8 rokov, pokiaľ nejde o výnimočné prípady odôvodnené objektívnymi príčinami vzťahujúcimi sa najmä k predmetu zákazky. Rámcové dohody sú veľmi efektívnym nástrojom najmä pri nákupe, kedy nie je z časového hľadiska možné vykonať proces zadávania verejnej zákazky ale nie sú ani splnené podmienky na rokovacie konanie bez zverejnenia.

Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže vykonáva dohľad nad zadávaním verejných zákaziek.

Pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek či v súťaži o návrh môže zadávateľovi podať zdôvodnené námietky ktorýkoľvek dodávateľ, ktorý má alebo mal záujem o získanie určitej verejnej zákazky.

Konanie o preskúmaní úkonov zadávateľa sa na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže začína na písomný návrh sťažovateľa alebo z úradnej moci.

V Slovenskej republike je na správu v tejto oblasti vytvorení samostatný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť verejného obstarávania a okrem iného vykonáva aj dohľad nad zadávaním zákaziek (napríklad ex-ante posúdenie dokumentov, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, rozhodovanie o námietkach). 

Priebeh zadávacieho konania

Priebeh zadávacieho konania možno členiť na:

- zverejnenie údajov o konaní verejnej zákazky

- podávanie ponúk

- posúdenie kvalifikácie

- hodnotenie ponúk

- uzavretie zmluvy s vybraným dodávateľom.

Údaje sa uverejňujú vo Vestníku verejných zákaziek, u nadlimitných zákaziek potom v Úradnom vestníku EÚ. Ak sa vykonáva predbežné oznámenie, možno potom skrátiť lehotu na predloženie ponúk.

Ponukou je návrh zmluvy podaný uchádzačom. Z ponúk potom zadávateľ volí tú ponuku, ktorá je vyhodnotená ako najvýhodnejšia.

Pri posúdení kvalifikácie sa zisťuje spôsobilosť dodávateľa pre vykonanie zadávanej verejnej zákazky (ide o spôsobilosť základnú, všeobecnú, ekonomickú, technickú). V Slovenskej republike ide o podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti. Pri osobnom postavení, čo je základná a profesná spôsobilosť, absentuje českým zákonodarcom v zákone zakotvená možnosť, že zadávateľ nemusí uplatniť dôvod pre vylúčenie účastníka zadávacieho konania, i keď nesplnil podmienky základnej spôsobilosti, pokiaľ

a) by vylúčenie účastníka znemožnilo zadanie verejnej zákazky v tomto zadávacom konaní, a

b) naliehavý verejný záujem, najmä verejné zdravie alebo ochrana životného prostredia, vyžaduje plnenie verejnej zákazky.

Hodnotenie ponúk sa vykonáva podľa ekonomickej výhodnosti alebo podľa najnižšej ponukovej ceny. U hodnotenia podľa ekonomickej výhodnosti sa vždy ako kritérium stanovuje ponuková cena a ďalej najmä kritérium prevádzkových nákladov, požiadaviek na údržbu a technické či ekologické vlastnosti predmetu verejnej zákazky.

Zadávanie a hodnotenie niektorých verejných zákaziek nemusia byť potom s ohľadom na ich špecifiká jednoduchou záležitosťou. Problémom je predovšetkým vhodná voľba hodnotiacich kritérií, ktorá by umožnila zadávateľovi vybrať najvhodnejšiu ponuku.[12]

Kritéria na vyhodnotenie ponúk musia byť stanovené na základe objektívneho princípu a musia súvisieť s predmetom zákazky. Účelom kritérií na vyhodnotenie ponúk je najmä stanovenie poradia uchádzačov a určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky pre zadávateľa. Bodové nastavenie jednotlivých kritérií musí byť vždy riadne odôvodnené a musí zabezpečiť porovnateľnosť ponúk. Pripomíname, že v európskej legislatíve je favorizované kritérium najlepšieho pomeru ceny a kvality. Okrem toho je aj v súlade s oznámením Európskej komisie o zelenom verejnom obstarávaní „Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“ potrebné pri stanovovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk zohľadniť environmentálne, sociálne a/alebo inovatívne aspekty[13].

S vybraným dodávateľom, ktorého ponuka bola vyhodnotená ako najvýhodnejšia, uzatvára potom zadávateľ zmluvu. Ak by rozhodnutie zadávateľa o tom, s ktorým dodávateľom zmluvu uzavrie, nezodpovedalo poradiu ponúk podľa hodnotenia, musí rozhodnutie zadávateľa obsahovať odôvodnenie. Verejný zadávateľ zásadne uverejňuje zmluvu na profile zadávateľa a v určených lehotách skutočne uhradenú cenu plnenia.

V súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, (verejný) obstarávateľ nie je oprávnený nedodržať poradie uchádzačov a uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorého ponuka nebola vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšia. Zo zákona o verejnom obstarávaní nepriamo vyplýva kontraktačná povinnosť.[14] Uchádzač má možnosť vzniesť svoj prípadný nárok na náhradu škody na súde. Uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi, resp. s ponukou víťazného uchádzača. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ zároveň nesmú uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu a nie je v ňom zapísaný. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na dodávateľových subdodávateľov.

Uzavretú zmluvu nie je zadávateľ povinný uverejniť, ak bola uverejnená v registri zmlúv. Zverejňovanie zmlúv upravuje zákon (bol už novelizovaný) o osobitných podmienkach účinnosti niektorých zmlúv, ktorý priniesol oi. povinnosť niektorých subjektov zverejňovať súkromnoprávne zmluvy, zmluvy o poskytnutí dotácie alebo návratnej finančnej výpomoci.[15]

Rozhodovanie sporných otázok pri zadávaní verejných zákaziek rieši právna úprava v zákone o verejných zákazkách. V ostatnom sa udeľuje právomoc všeobecným súdom. Môže ísť napr. o spory o náhradu škody pri porušení povinnosti. Je však tiež možné v rámci riešenia vzniknutého sporu udeliť k jeho rozhodnutiu právomoc všeobecnému rozhodcovi, popr. rozhodcovskému súdu. Stálym rozhodcovským súdom so všeobecnou právomocou (príslušnosťou) je Rozhodcovský súd pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR.[16]

Pri príprave a realizácii verejných zákaziek môže prípadne dochádzať tiež k vzniku trestnoprávnej zodpovednosti fyzických, ale aj právnických osôb. K súčasnej trestnoprávnej úprave zodpovednosti právnických osôb však dnes možno mať oprávnené výhrady a príslušná právna úprava sa vo vzťahu k verejným zákazkám nejaví ako funkčná.[17] 

Koncesní konanie

Ide o zvláštny druh verejnej zákazky. Od iných zákaziek sa líši formou protiplnenia a mierou rizika. U koncesie na služby a stavebné práce sa riziká spojené s využívaním prenášajú na koncesionára. Koncesionár plnenie poskytne a potom ho po stanovenú dobu využíva.

Kladne možno hodnotiť, že právna úprava koncesií je priamo v zákone o zadávaní verejných zákaziek.

Koncesné zmluvy neboli v predchádzajúcej právnej úprave upravené v spomínanom zákone, ale v samostatnom zákone, ktorý v mnohých prípadoch na zákon o verejných zákazkách odkazoval. Slovenská republika upravovala koncesie v rámci zákona o verejnom obstarávaní aj v predchádzajúcom zákone. Naproti tomu v legislatíve EÚ zákonodarca zvolil v nových smerniciach oddelené úpravy koncesií samostatnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014. 

Záver

V novej úprave nie je stanovené poradie jednotlivých úkonov pre výber vybraného dodávateľa od ukončenia otvárania obálok až do uzavretia zmluvy. Záleží len na zadávateľovi, aký zvolí konkrétny postup pre priebeh zadávacieho konania, ktorý transparentne zaznamená a splní všetky povinnosti, ktoré sa ku konečnému výberu vybraného dodávateľa a uzatvorenie zmluvy viažu.

Zadávanie zákaziek je dnes všeobecne možné vykonávať neformálnejšie.

Nová právna úprava je však rozsiahlejšie ako úprava predchádzajúca. Má priniesť možnosť zadávania jednoduchšími spôsobmi, úprava sa však javí zložitejšia. To môže byť jej nevýhodou.

Pre bežného adresáta bude aj v tejto úprave ťažké nájsť v zákone ustanovenia, ktoré sú súvisiace. Pomôcť pritom môže komentárová literatúra a text zákona vydávaný s vysvetlivkami.

V zákone je aj úprava elektronickej komunikácie.

Komunikácia medzi zadávateľom a dodávateľom je určená v ustanovení § 211 zákona. Ustanovenie § 211 ods. 3 zákona ukladá zadávateľovi všeobecnú povinnosť komunikovať s dodávateľom v postupe zadávania elektronicky a stanovuje z tejto povinnosti výnimky; toto ustanovenie prinieslo však aj čiastočne odloženú účinnosť. Odložená účinnosť je stanovená v § 279 ods. 2 zákona a je rôzna v závislosti od druhu zadávateľa. Pre zadávateľa podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona - organizačné zložky štátu - Českú národnú banku a centrálnych zadávateľov nadobudlo predmetné ustanovenie účinnosť už 18. apríla 2017, pre ostatných zadávateľov je účinnosť stanovená na 18. októbra 2018.

Od 18. apríla 2017 tak už organizačné zložky štátu, Česká národná banka a centrálny zadávatelia musia komunikovať s dodávateľom výhradne elektronicky; zasielanie dokumentov v listinnej podobe je (až na výnimky uvedené v § 211 ods. 3) zákona vylúčené. Títo zadávatelia nie sú oprávnení prijímať listinné ponuky, ale iba ponuky doručené prostredníctvom elektronického nástroja, pričom povinnosť výhradne elektronickej komunikácie sa uplatní aj na zadávacie konania začaté pred 18. aprílom 2017. Nie je teda rozhodujúci okamih vyhlásenia zadávacieho konania, ale okamih, kedy dochádza ku komunikácii medzi zadávateľom a dodávateľom. Pre Slovenskú republiku platí en block pre všetkých zadávateľov verejného obstarávania len druhý termín odloženej účinnosti v podobe možnosti (nie povinnosti) do 18. októbra 2018 nerealizovať súťaže výlučne elektronicky, ale napríklad aj klasicky, doteraz najvyužívanejšou formou - písomne, v listinnej podobe, prostredníctvom pošty. Povinnosť komunikovať elektronicky sa však vzťahuje na centrálnu obstarávaciu organizáciu, komunikáciu prostredníctvom inštitútu elektronického katalógu, elektronickej aukcie a dynamického nákupného systému, zasielania oznámení publikačnému úradu a Úradu pre verejné obstarávanie a samozrejme pri uverejňovaní dokumentov na profile.

V § 211 ods. 3 zákona je uložená povinnosť viesť písomnú komunikáciu elektronicky, nestanoví sa tu však, akými prostriedkami bude elektronická komunikácia prebiehať. K zachovaniu povinnosti podľa § 211 ods. 3 tak možno použiť akúkoľvek formu elektronickej komunikácie, vrátane komunikácie prostredníctvom dátovej schránky či bežného e-mailu. V slovenskej republike je zákonom definované, čo znamená elektornická komunikácia, resp. elektronické zariadenia a nie je medzi ne možné zaradiť e-mail.

Pri niektorých úkonoch však nepostačí dodržanie elektronickej podoby podľa § 211 ods. 3, lebo na ne zákon ustanovuje osobitné požiadavky. Úkony uvedené v § 28 ods. 1 písm. i) body 1 až 6 (ponuky, predbežné ponuky, žiadosti o účasť, žiadosti o zaradenie do systému kvalifikácie, žiadosti o účasť alebo návrhy v súťaži o návrh, aukčné hodnoty v elektronickej aukcii) môže dodávateľ vykonať len prostredníctvom zadávateľom stanoveného elektronického nástroja. Vo vzťahu k zadávateľovi zákon obdobné obmedzenie neobsahuje, v § 211 ods. 5 zákona iba vyžaduje uznávaný elektronický podpis v prípadoch vymenovaných úkonov, ak by ich zadávateľ vykonal inak, než prostredníctvom elektronického nástroja alebo dátovou schránkou.

Povinnosť používať elektronické prostriedky vo verejnom obstarávaní vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a aj 2014/25/EÚ.

Ku zníženiu administratívnej záťaže u dodávateľov dopomohol napríklad aj Jednotné európske osvedčenie (Jednotný európsky dokument), ktoré si vyžiadala priamo smernica 2014/24/EÚ v súlade so svojim recitálom.

Naše pojednanie môžeme uzavrieť tým, že zadávanie verejných zákaziek (pri rešpektovaní zásad zákona), možno vykonávať pružnejšie. V právnej úprave je aj zreteľný rozvoj elektronickej komunikácie. To možno podľa nášho názoru len vítať. 

Judikatúra 

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-237/99 zo dňa 1. februára 2001

Európska komisia v. Francúzska republika

Stavebné korporácie, ktoré plnia potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, ktoré majú právnu subjektivitu a ich manažment je predmetom kontroly zadávateľov, ktorým to umožňuje ovplyvňovať rozhodnutie vzhľadom k verejnému obstarávaniu, sú "inými právnickými osobami".

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-223/99 and C-260/99 (spojené prípady) z 10. mája 2001 Agor Srl and Excelsior Snc di Pedrotti Bruna & C. v. Ente Autonomo Fiera Internazionale di Milano and Ciftat Soc. coop. arl.

„Iná právnická osoba“ znamená subjekt, ktorý bol založený za účelom plnenia určitých potrieb vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, má právnu subjektivitu a je úzko závislý na štáte, regionálnych alebo miestnych úradoch alebo iných subjektoch verejného práva. Podmienka založenia za účelom plnenia určitých potrieb vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, nie je splnená subjektom, ktorého účelom je vykonávanie aktivít vzťahujúcich sa k organizácii veľtrhov, výstav a ďalších podobných aktivít, ktorý je neziskový, ale je spravovaný podľa kritérií výkonu, efektivity a efektívnosti nákladov, a ktorý pôsobí v konkurenčnom prostredí.

Riešenie prípadu STRABAG AG a Kostmann GmbH proti Sterreichesche Bundesbahnen 

Rozsudeo Európského súdneho dvora č. C-462/03 (Strabag AG) a C463/03 (Kostmann GmbH) zo 16. júla 2005 celex 62003J0462

Európsky súdny dvor zistil, že ak činnosť verejného zadávateľa spĺňa definíciu sektorového zadávateľa, riadi sa pri zadávaní zákaziek v rámci tejto činnosti sektorovou smernicou Rady 93/38 EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií .

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-76/81 z 10. februára 1982

SA Transporoute et travaux v. Minister of Public Works

Smernica neumožňuje členskému štátu, aby vyžadoval od uchádzača z iného členského štátu, preukazovanie iným spôsobom (napríklad predložením povolenia k usadeniu) než je stanovené v smernici na splnenie kritérií týkajúcich sa dobrej povesti a kvalifikácie. Činiť poskytovanie služieb v jednom členskom štáte závislým na vlastníctve povolenia na usadenie by spôsobilo, že článok 59 Zmluvy o založení ES by stratil akúkoľvek efektivitu. Zmyslom článku 59 Zmluvy je práve zrušenie reštrikcií týkajúcich sa slobody poskytovať služby osobami, ktoré nie sú usadené v štáte, v ktorom majú poskytovať služby.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-5/97 z 18. decembra 1997

Ballast Nedam Groep v. Belgie

Orgán kompetentný rozhodovať o žiadosti na registráciu dominantnej právnickej osoby zo zoskupenia má povinnosť, ak sa preukáže, že takáto osoba má skutočne k dispozícii prostriedky týchto spoločností potrebné na vykonanie prác, vziať do úvahy referencie týchto spoločností na posúdenie spôsobilosti dotknutej právnickej osoby. 

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-176/98 z 2. decembra 1999

Holst Italia SpA v. Comune di Cagliari, intervener: Ruhrwasser AG International Water

Smernica dovoľuje poskytovateľovi služieb preukázať, že splnil ekonomické, finančné a technické kritériá pre účasť v postupe obstarávania, odkazom (spoliehaním sa) na spôsobilosť iných subjektov bez ohľadu na právnu povahu spojenia, ktoré má s nimi, za predpokladu, že je schopný preukázať, že má skutočne k dispozícii prostriedky týchto subjektov potrebné na realizáciu verejnej zákazky.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-126/03 z 18. novembra 2004 - týka sa zmluvy na dopravu odpadu z vykládky prostredníctvom bodov v regióne Donauwald do tepelnej elektrárne Mníchov-sever uzatvorenú medzi mestom Mníchov a súkromným podnikom Rethmann

Entsorgungswirtschaft GmbH & Co. KG

Európska komisia v. Nemecko

Mestu Mníchov bola pridelená verejná zákazka od regiónu Donauwald. Mesto Mníchov potom zverilo zodpovednosť za dopravu odpadu spoločnosti Rethmann bez výberového konania. Európsky súdny dvor zistil, že vzhľadom na to, že mesto Mníchov je zadávateľom, malo mesto Mníchov na túto subdodávku vypísať verejnú zákazku.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-129/04 z 8. septembra 2005

Espace Trianon SA, Société wallonne de location-Financement SA v. Office communautaire et régional de la formation professionnelle et de ľemploi (FOREM)

Európsky súdny dvor zistil, že národná legislatíva môže stanoviť, že členovia združenia bez právnej subjektivity nemôžu podať žalobu napádajúc rozhodnutie zadávateľa individuálne.

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-103/84 z 5. júna 1986

Európska komisia v. Talianska republika.

Národný predpis vyžadujúci, aby municipálne (obecné či mestské) dopravné podniky nakupovali vozidlá národnej výroby, aby sa kvalifikovali pre určité dotácie, musí byť považovaný ako opatrenie, ktoré má rovnaký účinok ako kvantitatívne obmedzenia dovozu, a je tak zakázaný článkom 30 Zmluvy o založení ES .

Rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-45/87 z 13. marca 1987

Európska komisia v. Írsko

Národný technický štandard nemôže, bez toho aby nevytvoril evidentný prípad prekážky obchodu v rozpore s článkom 30 Zmluvy o založení ES, mať za následok vyradenie (bez nejakého preskúmania) akejkoľvek ponuky s iným technickým štandardom uznávaným v inom členskom štáte, ktorý poskytuje ekvivalentnú záruku bezpečnosti, prevedenia a spoľahlivosti.

 

Autor působí jako rozhodce Rozhodčího soudu při HK ČRC a AK ČR a pedagog na VSFS Praha., autorka je právničkou z Košic.

 


[1] Plíva, S.: Obchodní závazkové vztahy, ASPI Praha 2006, 1. vydanie, s. 49.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24 / EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18 /ES. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17 /ES. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, dodávky a služby obstarávateľmi v oblasti obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES. Smernica Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov a správnych opatrení týkajúcich sa revíznych postupov v oblasti verejného obstarávania tovarov a prác (89/665/EHS). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 o koordinácii právnych a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania predpisov Spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti revíznych postupov v oblasti verejného obstarávania.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii pri zadávaní verejných zákaziek.

[3] Tlustošová, K.: Nová právní úprava veřejných zakázek, Soukromé právo, č. 10/2016, s. 3 - 7.

[4] Grulich, T.: Vybrané problémy nové právní úpravy zadávání veřejných zakázek, Právní rozhledy č. 20/2016, s. 705 - 713.

[5]  Slovenská právna úprava neumožňuje zloženie zábezpeky formou poistenia záruky v prospech zadávateľa.

[6]  K tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžfý/2011

[7]  K tomu pozri napríklad rozsudok zo dňa 20.augusta 1998 vo veci C-31/87, Bentjes, z 13 decembra 2007 vo veci C-337/06 Bayerischer Rundfunk a i.

[8] k tomu pozri aj metodické usmernenie Úradu pre verejnéé obstarávanie č. 1172-5000/2017 zo 16. januára 2017.

[9] Viď napr. Jurčík, R.: Právní úprava veřejných zakázek a koncesních smluv, ve Janků, M.: Základy práva pro posluchače neprávnických fakult, 6. vydání, 2016, C. H. Beck, s. 409.

[10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 z 5. novembra 2002 o spoločnom slovníku obstarávania (CPV), v platnom znení.

[11] Říčný, D.; Marečková, E.: Zjednodušené podlimitní řízení podle nového zákona o veřejných zakázkách, Veřejné zakázky, č. 4/2015, s. 28 - 29.

[12] K tomu viz např. Jelínek, K.: Hodnotící kritéria veřejných zakázek na právní služby v kontextu nového zákona o zadávání veřejných zakázek, Soukromé práv, č. 11/2016, s. 9 - 17.

[13] Bližšie viz SLOBODNÍKOVÁ, M.: Zelené verejné obstarávanie, Verejné obstarávanie - právo a prax, 1/2017, s. 8-14

[14] bližšie viz Griga, M.: Návrat ku kontraktačnej povinnosti vo verejnom obstarávaní, Verejné obstarávanie - právo a prax, 1/2017, s. 25-31.

[15] Blíže viz Janečková, E.: Zveřejňování smluv podle zákona o registru smluv, Daně a právo v praxi, č. 2/2016, s. 27 - 29.

[16] Blíže Viz: Janků, M.; Marek, K.: Rozhodčí řízení podle Řádu Rozhodčího soudu při HK ČR a AK ČR (u smluv uzavřených u veřejných zakázek), Veřejné zakázky a PPP projekty, č. 1/2016, s. 45 - 55.

[17] Vesecká, R.: Úvaha nad trestněprávní odpovědností právnických osob ve vztahu k veřejným zakázkám, Veřejné zakázky, č. 4/2015, s. 23 – 25.